Rímske kúpele
Chránena prírodná pamiatka Rímske kúpele sa nachádza v tesnej blízkosti prírodného amfiteátra na vyvýšenej travertínovej kope, ktorá sa v minulosti volala Merovský kameň. Na travertínovej kope sa nachádza 35 bazénikov vyhĺbených koncepčnou ľudskou činnosťou. Vzájomne sú prepojené systémom kanálikov, ktorými pretekala minerálna voda z vyššie položených bazénikov do nižšie položených. Výver podzemnej minerálnej vody bol na najvyššom mieste tejto travertínovej kopy a je dobre identifikovateľný aj v súčasnej dobe. V 19. storočí boli využívané ako močidlá na vymáčanie konope pre miestnych obyvateľov. Ešte v uplynulom storočí na týchto miestach vyvierali minerálne pramene, ktoré kamenné vane napĺňali liečivou vodou.
ktorí sa v tejto oblasti pohybovali v 2. storočí n.l.. Archeologicky je doložený tábor rímskych vojakov v neďalekých Vyškovciach nad Ipľom a tiež ich dlho dobejší pobyt na rieke Hron (lat. Granum). Rímsky cisár Marcus Aurélius tu v rokoch 172-175 n.l. napísal svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému počas ťaženia svojich légií proti odbojným Kvádom, Markomanom a Sarmatom. Aj napriek dohadám o pravom pôvode bazénikov Rímskych kúpelov, považovať ich za prírodný výtvor by bol odvážnou domnienkou.
Spojitosť Dudiniec s Rimanmi navádza aj povesť o objave liečivej vody. Hovorí o víle, ktorá našla strateného syna mocného rímskeho vojvodcu Aquillia. Za prísľub, že daruje slobodu zajatcom, zaviedla vojvodcu na breh jazierka so zázračnou vodou, kde ležal jeho syn.