Prvá zmienka o kaštieli ako o kúrií je z roku 1449. Je však pravdepodobné, že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste „hrad“ – sídlo mocných zemepánov – Drugethovcov, ktorí vlastnili Humenné a okolie i neďaleké hrady. O jeho vzhľade a rozlohe však nič bližšieho nevieme.
Nové stavebné obdobie nastáva po roku 1619, keď mestečko a jeho blízke okolie dobyl Gabriel Bethlen. V tomto roku totiž do základov vyhorel starý hrad a na jeho mieste dali Drugethovci, konkrétne Gabriel Drugeth postaviť veľký reprezentačný kaštieľ. Výstavba trvala niekoľko rokov a mnohé zaujímavosti nám prezrádzajú dochované listiny z rokov 1641 – 1661. Murár Krištof dostal 130 forintov a 30 grošov, okožovanie chodieb stálo 30 forintov, na pokrytie polovice kaštieľa dali vyrobiť 150 tisíc šindľov čo stálo 235 forintov atď.
Postupne vznikala veľká budova štvorcového pôdorysu s ústredným dvorom a mohutnými štvorcovými nárožnými vežami, ktoré zaručovali bezpečnosť. Ako spomienka na stredoveký hrad ostal zachovaný padací most pri vstupe do kaštieľa. Strecha bola ukončená atikou, ako nám to dokladá zobrazenie kaštieľa z roku 1861. Kaštieľ v Humennom sa tak zaradil medzi renesančné stavby z konca 16. a začiatku 17. storočia na Slovensku.
Po smrti Žigmunda Drugetha si kaštieľ rozdelili jeho dve dcéry, Juliana Terézia a Klára. Vtedy sa mení aj vzhľad kaštieľa. Polovicu kaštieľa prebudovali a zakryli kopulovitou strechou.
V 2. polovici 18. storočia sa opäť zmenil vzhľad kaštieľa, dostal podobu barokových stavieb. Najmenej podľahla prestavbe budova. V strede priečelia vznikol veľký barokový rizalit ukončený zvlnenou krivkou, atiku nahradili kopulovitou strechou s manzardami, na nádvorí zamurovali arkády a po južnej strane postavili veľký balkón prístupný iba z reprezentačných miestností prvého poschodia. V interiéroch nastali väčšie zmeny. Niekoľko miestností na prízemí bolo vyzdobených nástennými iluzívnymi maľbami, dodnes sa nám zachovali dotvorené štukovanou výzdobou stropov a všetky dostali drevené obloženie – v dámskom krídle bielo-zlato-zelené, v pánkom tmavé dubové. Iniciatórmi týchto zmien boli Csákyovci.
Posledná úprava kaštieľa pochádza z 2. polovice 19. storočia a zasiahla iba interiér. Centrálne umiestnená veľká knižnica bola upravená dreveným obložením spolu s kazetovým stropom. Do reprezentačných miestností južného krídla boli vstavané mohutné krby a reprezentačné schodište obohatila náročná stropná štukatúra. Autorom tejto prestavby bol Alexander Andrássy, ktorý zriadil okolo kaštieľa aj pekný park, vpredu francúzsky a smerom na východ anglický spolu s rybníkom.
Po druhej svetovej vojne v roku 1946 zhorela strecha na kaštieli a stavba bola poškodená. S rekonštrukčnými prácami sa začalo v roku 1964 a do používania bol kaštieľ odovzdaný v roku 1972.
Dnes je sídlom Vihorlatského múzea a jeho návštevníci si môžu prezrieť v jeho priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá predstavuje bývanie šľachty od renesancie po začiatok 20. storočia, prírodovednú expozíciu, príležitostné výstavy poriadané v priestoroch galérie, či stálu výstavu, ako jedinú na Slovensku venovanú dejinám Rómov na Slovensku a pre návštevníkom koncertov vážnej hudby je k dispozícii koncertná sieň.
Zdroj: Vihorlatské múzeum
